150. rokov trate Michaľany - Humenné Prečítať

Tohoto roku si pripomíname 150. výročie prevádzky trate Michaľany-Humenné. Táto trať bola postavená ako úsek „Prvej Uhorsko-haličskej železnice“, ktorá spájala centrálnu časť Uhorska s Haličom.

Pri tejto príležitosti v sobotu 16. októbra budu na trať vypravené dva historické parné rušne („Šľachtičná“ 475 196 z Vrútok a „Papagáj“ 477 013 z Popradu) spolu so svojimi súpravami, jeden historický motorový vozeň („Hurvínek“ M 131 1125 z Hanisky pri Košiciach) a jeden historický motorový rušeň („Sergej“ T 679 1312 z Humenného).

Aj Obec Pusté Čemerné sa zapojila do organizácie tohto podujatia a hostorické vlaky tak  zastavia aj v našej obci a to o 11:28 hod. Využite tak možnosť prísť si tieto historické rušne pozrieť, odfotiť si ich či sa na nich zviesť.

Podujatie s kultúrnym program sa na železničnej zastávke v našej obci začne o 11 hodine a 15 minúte.

Zároveň vás chceme, vážení občania, vyzvať k účasti na tomto podujatí, aby sme tak spoločne ukázali, že nám na železničnej doprave v obci záleží a chceme jej obnovenie. Ďakujeme.

Viac o historických parných lokomotívach a o histórii trate sa dočitate nižšie. 

Rušne, zúčastnené na oslavách:

Parný rušeň 477.013. Rušne tohoto radu (477.0) mali pre atraktívny svetlomodrý náter od výroby prezývku „Papoušek“, odtiaľ do slovenčiny „Papagáj“. Ide o trojvalcový trojčitý parný rušeň  na prehriatu paru s usporiadaním náprav 2´D 2´ pre rýchlu prímestskú dopravu; rok výroby 1951, výrobca Českomoravská Kolben – Daněk Praha, výrobné číslo 3012. Rušňov tohto radu sa vyrobilo 60 kusov.  Tieto rušne mali celozváraný kotol (prvý svojho druhu na ČSD), mechanický prikladač, komín sústavy Kylchap, valivé nápravové ložiská; konštrukciu navrhol kolektív pod vedením Ing. Jiřího Mizerovského a Vlastimila Hozmana. Prvých 38 kusov týchto strojov  bolo pod označením 476.1 vyrobených v rokoch 1951, 1952, zdokonalená verzia pod označením 477.0  ďalej v rokoch 1954 a 1955. Väčšina rušňov z prvej série bola krátko po výrobe zrekonštruovaná a označená radom 477.0. Tento typ sa uplatňoval v prevádzke až do 70. rokov 20. storočia. Na Slovensku boli prevádzkované predovšetkým v depách Bratislava hl. st., Leopoldov, Zvolen, Vrútky. Predmetný rušeň 477.013 bol zrušený dňa 26.9.1977;  odtiaľ bol prevedený do skanzenu železničných vozidiel Česká Třebová, skade ho získalo Múzejno-dokumentačné centrum železníc Bratislava v roku 1983. V súčasnosti je prevádzkyschopný rušeň v majetku Železničného múzea SR – zverený do starostlivosti Klubu železničných historických vozidiel Poprad.

Parný rušeň 475.196. Rušne tohoto radu (475.1) dostali - pre elegantný a zároveň impozantný vzhľad – od personálu meno „Šlechtična“, odtiaľ do slovenčiny „Šľachtičná“. Tento stroj bol vyrobený v roku 1950, výrobca Škoda Plzeň. Ide o dvojvalcový dvojčitý univerzálny parný rušeň na prehriatu paru s usporiadaním náprav 2´D 1´a vlečným tendrom.  Stroje tohto typu sú významným medzníkom v šeskej rušňovej konštrukcii, S postupujúcou výrobou sa tu – prvýkrát na lokomotívach ČSD – objavovali spaľovacie komory, termosifóny, mechanické prikladače, valivové nápravové i tyčové ložiská, výfuková sústava  sústava Kylchap. V rokoch 1947 – 1950 vyrobila lokomotívka Škoda v troch sériach 172 kusov týchto rušňov, z ktorých 15 bolo dodaných do Kórei.  Pre svoju univerzálnosť  i nižšie nápravové tlaky boli umiestnené vo väčšine slovenských rušňových dep, kde slúžili až do polovice 70. rokov 20. storočia. Rušeň 475.196 spolu s tendrom 932.359 bol vyradený 20.6.1975 a doslúžil ako vykurovací kotol v rušňovom depe Fiľakovo. V súčasnosti ho vlastní Železničné múzeum SR a je zverený do opatery Spolku Výhrevne Vrútky.

Motorový rušeň T 679.1312. Pre svoj pôvod nazývaný „Sergej“.  Bol vyrobený v roku 1971, výrobné číslo 1186, v závode na výrobu motorových rušňov v Lugansku, v ZSSR na Ukrajine.  Ide o výkonný motorový rušeň pre traťovú službu, ktorý v západnej časti ZSSR a a v krajinách RVHP nahradil parné stroje pre vozbu ťažkých nákladných vlakov. Pre ČSD boli tieto rušne dovážané v rokoch 1966 – 1979 v celkovom počte 599 kusov, z toho 574 s normálnym rozchodom, 25 kusov širokorozchodných; stali sa najpočetnejším československým rušňovým radom.  Rušeň je charakteristický robustnou konštrukciou a dvojtaktným  vznetovým dvanásťvalcovým preplňovaným motorom. Rušne tohto radu boli dislokované vo väčšine slovenských rušňových dep.  Ich nedostatkom, ktorý vyplýval z ich konštrukčného riešenia, bola vysoká spotreba nafty a oleja, a tak po výraznom raste cien ropy boli už koncom 80. rokov odstavované z prevádzky. Posledné výkony absolvovali v roku 1997. Rušeň T 679.1312 (od 1.1.1988 označený po novom 781 312-4) bol po prevzatí Východnou dráhou pridelený depu Vrútky.  V roku 2002 bol prevedený do zbierok MDC Bratislava, ktorého nástupca Železničné múzeum SR ho vlastní  doteraz; od  roku 2015 je zapožičaný do starostlivosti Podvihorlatskému železničnému spolku v Humennom, ktorý ho v roku 2016 uviedol do prevádzkyschopného stavu.

Motorový vozeň  M 131.1125 bol vyrobený v roku 1949 v závode Tatra Kopřivnice.  Vžila sa pre neho prezývka „Hurvínek“; hádam  niekomu vzhľadovo pripomínal postavičku bábkového divadla.  Ide o ľahký dvojnápravový motorový vozeň určený pre osobnú dopravu na miestnych železniciach. Poháňa ho vzduchom chladený 12-valcový vznetový motor bez turbodúchadla.  Konštrukcia vozňa bola inšpirovaná nemeckým náprotivkom Man, ktorý bol prevádzkovaný na dráhach Čiech a Moravy v období 2. sv. vojny. Výroba prvej, 340-kusovej série bola pre ČSD ukončená v roku 1951. Druhú sériu vyrábala v rokoch 1954 – 1956 Vagónka Studénka. Rad M 131.1 sa stal najpočetnejším motorovým vozňom ČSD. Boli obľúbené a spoľahlivé – slúžili až do začiatku 80. rokov 20. storočia. Motorový vozeň M 131.1125 je majetkom Železničného múzea SR a zverený je Klubu hisotických koľajových vozidiel pri rušňovom depe Haniska pri Košiciach.